Squatting
4. 9. 2010
Squatting znamená obsadenie prázdnej a nijako nevyužívanej budovy. Squatting samotný ale nieje iba o obsadení nehnuteľnosti, ktoré je
často sociálnym protestom proti cenám bývania, kvôli ktorým si veľa
mladých nemôže dovoliť vlastný byt, squaty sa často stávajú kultúrnymi,
sociálnymi a spoločenskými centrami. Často býva spojený s politickým
protestom.
Vo väčšine štátov je squatting nelegálny, a squatteri bývajú skôr či neskôr vyhnaní zo squatu.
Na Slovensku veľa skúseností so squattingom nie je. V deväťdesiatych rokoch existovali squaty Zelený dvor v Košiciach a Lodná v Bratislave. Od mája 2009 je v Žiline aktívny squat Palác Sofia.
viac fotiek Palácu Sofia môžete nájsť : http://www.myspace.com/palacsofia/photos
História sqauttingu :Nie
náhodou je práve Amsterdam kolískou squattingu. Severské Benátky, ako
mesto označuje klišé, ležia na vode a močariskách, staré centrum nesú
koly zarazené do dna. Pôda tu bola vždy vzácna. Nové pozemky sa museli
najprv prácne odvodniť pomocou kanálov. Rozmery príbytkov obmedzoval
zákon a úzke domčeky sa ťahali do výšky.
Počet obyvateľov sa rozrástol po druhej svetovej vojne, no len ťažko
sa rozrastalo samotné mesto. Dlhé roky sa tam viac búralo a menej
stavalo, čo, samozrejme, vzbudzovalo nespokojnosť. Občania platili dane,
ale mesto im nevedelo poskytnúť strechu nad hlavou. Čo iritovalo, boli
domy, prázdne napriek dopytu po bývaní. Vlastnili ich špekulanti, ktorí
nechávali chátrať pamiatky, aby ich mohli zbúrať, alebo chceli
bohatnúť na vysokých nájmoch. Riešiť bytovú otázku na vlastnú päsť tak
zďaleka nechceli len anarchisti alebo tuláci. Trpezlivosť občanov
pretiekla po tom, ako investori ohlásili zámer viesť cez staré centrum
diaľnicu. Z Amsterdamu sa stalo mesto, kde mali squatteri podporu
širokej verejnosti, čo bol sám o sebe unikát.
Viac Fotiek :

Do pouličnej vojny v Amsterdame prerástli demonštrácie
squatterov v osemdesiatych rokoc

Štvrť Kreuzberg, západný Berlín, rok 1981.

Berlínska Mainzer Strasse v lete 1990