punk , rock , metal

Black metal môže mať nasledovné charakteristiky:

• rýchla gitarová hra (tzv. tremolo),
• charakteristická je častá disharmónia až disonancia,
• texty zamerané hlavne na satanizmus, pohanstvo, okultizmus, blasfémiu,
• hudba sa zväčša odráža od molových tónin,
• často sa využíva aj množstvo ľudových stupníc, či iných kompozičných prvkov, príp. pôvodné ľudové nástroje,
• hudba odrážajúca náladu, zameraná na vytvorenie atmosféry,
• rýchle, agresívne bicie,
• častý výskyt elektroniky (klávesy), organu, sláčikov a zborov, ktoré dávajú hudbe orchestrálny, príp. katedrálny nádych. Niektoré skupiny klávesy využívajú veľmi často, potom sa zaraďujú do podkategórie symfonický black metal,
• vysoko posadený, škriekavý vokál,
• chladná, smutná, temná, melancholická atmosféra.

Pre black metal je typická aj zlá kvalita zvuku. Niektoré kapely definované ako „lídri žánru“ postupom času zmenili svoj štýl a v súčasnosti nie sú považované za čisto blackmetalové. Novšie výhonky blackmetalových kapiel používajú v hudbe aj ambientné doplnky ako akustické gitary a klávesové pasáže (organ, alebo aj iné nástroje).

Jednoznačné, ale nie vlastné poznávacie znamenie je maľba tváre/tela, vačšinou kombinácia čiernobieleho make-upu, ktorá je použitá na dosiahnutie výzoru rozkladajúcich sa tiel. Ďalšie poznávacie znamenie sú satanské prezývky hudobníkov. Príklady: Quorthon: Bathory; Darken: Graveland; Count Grishnackh: Burzum; Fenriz: Darkthrone; Nergal, Inferno: Behemoth; Abbath: Immortal; Euronymous, Hellhammer, Maniac, Necrobutcher, Blasphemer: Mayhem; Hoest, Ihsahn, Samoth, Faust, Trym: Emperor; Nattefrost: Carpathian Forest; Malefic: Xasthur atď.

Koncom 90. rokov sa z blackmetalovej produkcie vytráca násilie, aj kvalita zvuku sa postupne zlepšuje. Na scénu sa postupne dostávajú kapely z východného bloku, ktoré prinášajú nové hudobné motívy. Tieto kapely často oslavujú pohanskú minulosť svojich národov a zakomponovávajú do hudby folklórne prvky.