punk , rock , metal

Prvé pivo uvarili pred 5000 rokmi Sumeri, ktorí žili na území dnešného Iraku. Umenie variť pivo významne rozvinuli starí Egypťania, pretože bolo treba zásobovať faraónove armády ich denným prídelom. V piatom storočí nášho letopočtu sa pivo varilo v európskych kláštoroch, ktoré predávali prebytky miestnym obyvateľom. K ďalšiemu zdokonaleniu metód varenia piva prispeli významne v priebehu 16. a 17. storočia nemeckí sladovníci, ktorí začali kvôli lepšej skladovateľnosti variť ležiakya zakladali prvé skutočne komerčné pivovari. Ešte v polovici 19. storočia mali všetke pivá tmavo hnedú alebo jantárovo červenú farbu a veľmi ľahko sa zakaľovali. V roku 1842 plzenská sladovňa našla spôsob ako vyrobiť priezračne jasný zlatý ležiak. Pivo malo úspech a je v súčastnosti najpredávanejším druhom piva na svete.

 

Suroviny:

1)Voda

Voda tvorí asi 90% objemu piva, takže nie je prekvapujúce, že minerálna vyváženosť vodného zdroja môže mať vplyv na chuť piva. Napríklad mäkká plzenská voda sa ukázala ako ideálna pre známe zlaté ležiaky, zatiaľ čo tvrdá siričitá voda z anglickej rieky Trent hrala významnú úlohu v definícii charakteru svetlých pív, ktorými je preslávene mesto Burton-upon-Trent.

2)Slad

Pre výrobu piva sa používajú rôzne druhy zrnín (pšenica, žito, kukurica, ovos…) ale jednú vec majú spoločnú. Nespracované zrniny nikdy nevytvoria dostatočne kvasenie, takže najprv treba pripraviť slad. Tradične sa dáva prednosť jačmeňu, pretože sa najľahšie sladuje a produkuje najväčšie množstvo skvasitelních cukrov. Slad sa vytvára 2–3 denným máčaním zŕn, pokiaľ nevyklíčia. Zrna sa potom rozprestrú a nechajú sa klíčiť ďalších 5 dní. V tomto štádiu sa skrob v zrnách mení na cukry, ktoré sú pre varenie piva dôležité. Klíčenie sa potom zastaví ohriatím v sušiacej peci. Teplo, ktoré je v peci, a doba, počas ktorej sú v peci, má vplyv na farbu a chuť sladu, ktorí má potom konečný dopad na chuť a farbu piva.

3)Chmeľ

Prvá zmienka o použití chmeľu pochádza z kláštorních záznamov z 8. storočia. Mnísi rozumeli konzervačným vlastnostiam chmeľa, aj keď zo začiatku nebola jeho horká chuť populárna. Tieto vlastnosti dáva chmeľu pryskyriční olej lupulin. Pred zavedením chmeľa sa používali iné možnosti, ako napríklad bylinné zmesi a zmesi korení. Ale pijaci piva prišli horkému nádychu na chuť aj napriek vzdorom rôznych vplyvných osôb. Pivo ochutené chmeľom bolo prvý krát dovezené do Anglicka v roku 1400 a viedlo to tiež k politickým problémom, pretože chmeľ bol vnímaný ako ohrozenie anglických sladovní. Okolo roku 1600 sa však použitie chmeľa rozšírilo po celej Európe a dnes sa k vytvoreniu jemných odtieňov vo vôni a chuti používa veľa rôznych odrôd.

4)Kvasnice

Prví sladnici o existencii kvasníc vôbec nepočuli. Kvasenie vnímali ako boží zásah a komentovali ho slovami „Boh je dobrý“. Kvasnice v pive prvý krát spozoroval Holanďan Leeuwenhoek v roku 185, ale ich vlastnosti boli úplne pochopené, až keď pivo začal v roku 1971 študovať slávny vedec Louis Pasteur. Pasteur bol prvý, kto sledoval proces, akým sa kvasnice živia sladovými cukrami rozpustenými v pive a menia ich na alkohol a kysličník uhličitý. Nevýhodou kvasníc je, že keď nie sú podmienky varenia piva precízne riadené, proces kvasenia je nevypočitateľný a pivo môže byť zničené. Okrem fermentácie majú kvasnice vplyv aj na chuť piva.

5)Ďalšie suroviny

Pre varenie piva existuje obrovský počet základných receptúr využívajúcich najrôznejšie suroviny. Niektoré sú považované ako prísady používane ako lacnejšia narážka za sladový jačmeň. Väčšinou používane prísady sú cukor, ryža, kukurica, kukuriční sirup a sladové koncentráty