Geneticky modifikované organizmy
Geneticky modifikované organizmy, známe aj pod skratkou GMO, sú pre Slovensko pomerne novou a neznámou témou. Čo sa teda vlastne pod skratkou GMO ukrýva? V génoch sú uložené informácie o stavbe a fungovaní každého organizmu. V prírode sa organizmy krížia len v rámci rovnakého druhu, alebo s druhmi blízko príbuznými. Genetické inžinierstvo však umožňuje prenášať gény aj medzi úplne odlišnými druhmi. Živé organizmy sa tak menia spôsobom, ktorý by vo voľnej prírode nebol možný. Prirodzene by totiž nikdy nevznikol mix, o ktorý sa pokúšali genetici, keď sa snažili vytvoriť napríklad kapra s ľudským rastovým génom, alebo keď vložili gény rýb odolných voči mrazu do jahôd. Takýmito zásahmi vznikajú geneticky modifikované organizmy, označované skratkou GMO.
GMO - časovaná bomba?
Genetika sa dnes využíva v mnohých oblastiach, je potrebné však odlíšiť jej požívanie. Použitie v uzavretých priestoroch umožňuje napr. výrobu niektorých liekov a je možné ho za prísnych podmienok akceptovať, pretože nedochádza k uvoľňovaniu GMO do životného prostredia. Genetika je však veľmi zložitá veda a s jej používaním je ešte stále spojených priveľa otázok a rizík. Pokiaľ sa geneticky modifikované organizmy dostanú do voľnej prírody, nikto dnes nemôže garantovať, že nebudú mať negatívny dopad na ľudské zdravie a životné prostredie. V súčasnosti už vieme, že niektoré GM plodiny priamo ohrozujú živočíchy, ktoré s nimi prichádzajú do kontaktu. Známym príkladom je geneticky modifikovaná tzv. Bt kukurica vylučujúca toxín, ktorý ju má ochrániť pred živočíšnymi „škodcami“. Zároveň ale pôsobí toxicky až smrteľne aj na iné druhy užitočných a neškodných organizmov, akými sú napríklad motýle.
Greenpeace je proti akémukoľvek uvoľňovaniu GM organizmov do životného prostredia(GMO a poľnohospodárstvo).V súčasnosti sú GM organizmy uvoľňované do životného prostredia bez dostatočného vedeckého pochopenia ich dopadov ako na životné prostredia tak aj ľudské zdravie. Toto genetické „znečistenie“ predstavuje veľkú hrozbu, pretože GM organizmy sa po uvoľnení do životného prostredia nedajú vrátiť naspäť.
Horšie než toxické znečistenie?
GMO sú živé organizmy. A ako živé organizmy sa aj rozmnožujú. Svojím peľom môžu kontaminovať okolité príbuzné rastliny. Cudzie gény sa tak môžu voľne šíriť a spôsobiť nepredvídateľné zmeny v životnom prostredí . Ak sa tento proces raz spustí, je prakticky nemožné ho kontrolovať a zastaviť. V porovnaní napríklad so zamorením chemickou látkou, ktorej účinky je možné postupne odstrániť, GMO organizmy sa môžu rozmnožovať, a tým zväčšovať negatívny dopad na životné prostredie.
Navyše vnesená odolnosť voči chorobám, pesticídom a špecifickým podmienkam životného prostredia poskytuje geneticky modifikovaným „super rastlinám“ výhodu v konkurenčnom boji s prirodzenou faunou a flórou. To v konečnom dôsledku ohrozuje celkovú druhovú rozmanitosť našej planéty. GM rastliny môžu postupne úplne vytlačiť svojich prirodzených príbuzných zo svojich biotopov.
Kontaminácia
Peľ z GM polí sa v závislosti od poveternostných podmienok šíri na veľké vzdialenosti. Ak dôjde ku kontaminácii okolitých polí, je nutné podľa legislatívy EÚ všetky produkty, u ktorých je obsah GM zložky vyšší ako 0,9 %, označiť ako GM úrodu. Kontaminovanú produkciu môže byť veľký problém predať. Pestovanie GMO tak ohrozuje ekologické ako aj konvenčné poľnohospodárstvo. Aj keď Slovenská republika má zákon o pestovaní GM rastlín (legislatíva), tento zákon ešte stále dostatočne neochráni poľnohospodárov pred kontamináciou.
Nasýtia GM potraviny svet?
Zástancovia GMO radi tvrdia, že GMO vyrieši problém hladu. Hlavnou príčinou hladu vo svete však nie je nedostatok potravín, ale ich zlá distribúcia. Napríklad v Argentíne, ktorá je jedným z najväčších svetových vývozcov GM sóje, stále hladujú ľudia.
Ako realita ukázala, geneticky modifikované plodiny z dlhodobého hľadiska neprinášajú výhody poľnohospodárom vo forme vyšších hektárových výnosov, ani spotrebiteľom vo forme vyššej kvality potravín. Skutočným dôvodom tvrdého presadzovania GM plodín na trhu sú ekonomické záujmy nadnárodných agrochemických a biotechnologických spoločností ako sú Monsanto, Syngenta alebo Pioneer, ktorým plynú z predaja patentovaného osiva obrovské zisky.
Sú geneticky modifikované potraviny bezpečné?
Súčasné poznatky o vplyve GMO na ľudské zdravie nie sú dostatočné. O dlhodobých účinkoch nevieme povedať vôbec nič, pretože neexistujú štúdie, ktoré by takéto vplyvy na ľuďoch skúmali. Zástancovia GMO na jednej strane tvrdia, že je neetické robiť dlhodobé pokusy na ľuďoch, ale na druhej strane navrhujú uvoľniť GMO do potravinového reťazca. Ak pristúpime na ich hru, stanú sa spotrebitelia „pokusnými králikmi“ genetického inžinierstva. Takýto postup sa ale zdá neetický nám.
Už dnes však vieme, že niektoré GMO môžu predstavovať reálne riziko vzniku alergií a tiež, že niektoré GM rastliny obsahujú gény, ktoré si kódujú odolnosť voči antibiotikám (link na antibiot. Briefing z databazy). To môže v konečnom dôsledku znížiť účinnosť antibiotík v ľudskom tele.
Pre spotrebiteľa geneticky modifikované potraviny nepredstavujú zatiaľ v porovnaní s prirodzenými potravinami žiadnu výhodu. Nie sú ani zdravšie, ani výživnejšie, ani chutnejšie. Prečo by sme teda mali riskovať?
GMO na Slovensku a v Európskej únii
Vďaka odporu verejnosti je komerčné pestovanie GM plodín v EU zatiaľ obmedzené. Pestovatelia ťažko hľadajú pre svoje GM plodiny odbyt a v praxi väčšina GMO končí ako krmivo pre zvieratá. Na európskom trhu sa však GMO produkty vyskytujú a preto je pre spotrebiteľa dôležité ich označovanie. Na základe toho označenia sa môže vyhnúť ich nákupu. Podľa smernice EÚ musia byť označené všetky potraviny obsahujúce viac ako 0,9% GMO a to isté sa týka aj krmív pre zvieratá. Nedostatkom tejto legislatívy však je, že živočíšne produkty ako mlieko, mäso alebo vajcia získané zo zvierat kŕmených GM krmivom už označené byť nemusia.
